Ronald
Bailey
„Akcelerujeme
rýchlosť pokroku. Naozaj, zdvojnásobujeme rýchlosť rozvoja každé desaťročie,“
uvádza Raymond Kurzweil v základnej myšlienke jeho reči na 8.
Molekularno Nanotechnologickej Konferencii Foresightského Inštitútu vo Washington
DC v predmestí Bethesdy, Maryland minulý víkend. „Teraz vstupujeme na exponenciálnu
krivku rastu pokroku. Preto vidíme čo by bolo v lineárnej miere 100 rokov
rozvoja v nasledujúcich 20 až 25 rokov.“ Kurzweil je počítačový mág,
ktorý zarobil hromadu peňazí tým, že založil spoločnosť, ktorá je lídrom v technológii
rozpoznávania reči. Je tiež autorom knihy Vek Inteligentných strojov (The
Age of Intelligent Machines, 1990) a tiež poslednej knihy Vek duševných strojov, keď počítače prevýšia
ľudskú inteligenciu (The Age of Spiritual Machines: When Computers
Exceed Human Intelligence, 1999).
Nanotechnológia sa snaží vyrobiť veci – potravu, budovy, čokoľvek – na
molekulárnej úrovni. Ako vysvetľuje Ed Regis „Mali by sme vyrábať veci manipulovaním
s jednotlivými atómami a molekulami, pracovať s nimi, presne
ich umiestňovať, zoraďovať ich jeden za druhým, opakovane pokým sa nenahromadia
do formy vo veľkej mierke, použiteľného celku ako napríklad auto, alebo kozmická
raketa.“
Všetko by to mohlo byť robené automaticky, bez námahy, bez ľudských rúk
alebo práce, flotilou nepatrných, neviditeľných robotov. Tieto roboty,
keď budú vyvinuté, mohli by robiť všetkú prácu na svete. Ľudia by mohli pohodlne
sedieť a tešiť sa z nich, popíjajúc si osviežujúce nápoje v pokoji
a kľude. „Technologický vývoj v 21. storočí bude tisíckrát väčší
ako v 20. storočí,“ povedal Kurzweill. Technológia sa stáva človeku viac
a viac blízka a na konci 21. storočia nebude rozoznateľná hranica
medzi človekom a strojom.
Ako dôkaz akcelerácie vývoja, Kurzweill zdôraznil súčasný úspech v sekvencovaní
ľudského genómu. „Pred pätnástimi rokmi to bol okrajový projekt a hovorilo
sa, že sa podarí ukončiť tak o 10.000 rokov. Ale my sme vychádzali z ceny
10$
za analýzu každého základného DNA páru a za desať rokov sme pri hodnote
rádovo penny,“ povedal. Kurzweill sa tiež pozrel na trendy v počítačových
technológiach, za 1.000$ si dnes
môžeme kúpiť počítačový výkon porovnateľný s hmyzím alebo myšacím mozgom.
Do roku 2020 za tú istú hodnotu si kúpime počítačový výkon porovnateľný s ľudským
mozgom. A do roku 2050 to bude počítačový výkon rovnajúci sa všetkým
ľudským mozgom na zemi. „21. storočie nebude trpieť nedostatkom počítačovej
sily,“ uvideol Kurzweill.
Podobne je optimistický čo sa týka predĺženia ľudského života. Podľa Kurzweilla
v súčasnosti pridávame každý rok k očakávanej dĺžke ľudského života 120
dní. „Za 10 rokov revolúcie v genetike, proteomike, terpeutickom klonovaní,
a tkanivovom inžinierstve, budeme pridávať viac ako jeden rok, každý
rok k očakávanej dĺžke života,“ predpovedá Kurzweill
Kurzweill hovorí že počítače na konci tohto desaťročia zmiznú. Obrázky
sa budú zobrazovať priamo do ľudskej sietnice oka z okuliarov aleb očných
šošoviek. Budeme mať bezdrôtový prístup do širokopásmovej siete nepretržite
po celý čas. Počítače budú integrované do šiat, už viac nebudú žiadne palmtopy,
laptopy. Vstúpiť na internetovú stránku bude znamenať prísť do prostredia
zdieľanej virtuálnej reality. Okolo roku 2030 budeme môcť zaplaviť naše mozgy
nanobotmi, ktoré ich môžu vypnúť a ktoré môžu fungovať ako „snovače zážitkov“
umožniac nám v plnom rozsahu zmyslové zážitky iných ľudí, a ak sa nám
budú zdať obyčajné zážitky nudné, budeme mať prístupdo archívov kde budú uchované
zaujímavejšie zážitky.
Nanoboti tiež rozšíria ľudskú inteligenciu tisíckrát alebo miliónkrát.
Do roku 2030 nebiologické myslenie bude triliónkrát výkonnejšie ako biologické.
Nie každý pozerá dopredu s optimizmom. Nie je to dlho čo Kurzweill načrtol
víziu 21. storočia nad drinkom v bare v Lake Tahoe šéfovi Sun Microsystems,
vedcovi Billovi Joyovi. Ako Joy reagoval? Napísaním článku do časopisu Wired,
že ľudstvo sa musí „zriecť“ genetického inžinierstva, nanotechnológie a robotiky
preto, že sú príliš nebezpečné. Kurzweill odmietol Joyove volanie po „totalitárnej“
technologickej stagnácii. „Zrieknutie sa pokroku je úplne pomýlená myšlienka,
pretože technologický pokrok nie je jediná vec. Je to výsledok aktivity tisícov
vedcov a spoločností, ktoré nemôžu byť kontrolované,“ vysvetľoval Kurzweill.
Po prednáške vedenej Kurzweillom, konferencia prešla do rokovania o výskume
technických detailov ako naplniť jeho vízie budúcnosti. Tieto konferencie
sú sponzorované Foresight Inštitútom založeným v Silicon Valley na podporu
ídeí nanotechnológie, ktorú predstvil jej otec Erik Drexler v jeho prelomovej
knihe Stroje tvorenia (Engines of Creation, 1986). Enormný pokrok je spôsobený
miniaturizovanou technológiou a špeciálne zvyšovaním počítačového výkonu.
Technické ukážky na konferencii načrtli mnoho súčasných úspechov, bol
však zdôraznený fakt, že je nutné urobiť ešte veľa práce pred tým, než budú
nanozariadenia bežne vyrábané. Manipulácia s atómami a molekulami
je zatiaľ veľmi obtiažna. Ďalšia vec ktorú konferencia vyjasnila je, že sa
hlási k slovu už aj biologická nanotechnológia a elektronická nanotechnológia.
Biológia je v skutočnosti molekulárna nanotechnológia založená zväčša
na chémii. Klaus Schulten z Illinoiskej Univerzity dával prednášku „Teória
a modelovanie biologických nanozariadení“, ktorá si všímala využitie
fotosyntézy ako prostriedku na pohon nanostrojov. Henry Hess z Washingtonskej
univerzity hovoril o „Pohon molekulárnych člnov pomocou systému zberu umelého
svetla“. Ukazoval „filmy“ na ktorých boli biologické motory nazývané
kinesin pohybujúce sa dutými vláknami s nákladmi s pevnými odstupmi medzi
teflónovými povrchmi využívajúc ultrfialové svetlo ako energetický zdroj.
Elektronická nanotechnológia odvodzuje jej intelektuálny pôvod od počítačov
a informačnej teórie a ponúka väčšie výhody ako nanotechnológie
ktoré napodobňujú biologické systémy preto, že viac vyžíva elektrický náboj
a magnetické polia ako väčšina biologických systémov. Avšak aj molekulárna
elektronika aj biologické molekuly môžu byť osožné. Mark Ratner zo Severozápadnej
Univerzity popísal jeho prácu na využití DNA ako „nano vodič“. Zdôraznil že
DNA sa dá ľakho vyrobiť a môže byť špeciálne navrhnutá tak, že ľahko
povedie elektrický náboj.
James Tour z Rice Univerzity hovoril o „Konštrukcii počítača z molekulárnych
súčiastok“. Jeho laboratórium vytvára „nanobunky“, ktoré sú husto osadené
1.800 molekulárnymi prepínačmi. Tvrdil, že jeho nanobunky môžu obsahovať ďaleko
viac prepínačov ako kremíkové čipy. Očakáva, že prototyp nanobunkového počítača
bude pracovať za 4 roky.
Ďalší sa zoberali témami ako využitie uhlíkových nanotúb, vývoj ne-prírodných
amino kyselín pre využitie ako štrukturálnych základov a v senzoroch,
počítačové programy určené na návrh nano prevodov a motorov, a vytváranie
senzorov molekulárnych rozmerov na zisťovanie chemických a biologických
vojenských agentov.
„V roku 1994 bol publikovaný článok, ktorý sa pýtal, či tento vedný
odbor vôbec existuje,“ povedal Mark Ratner. Tieto dni sú už minulosťou. Klaus
Schulten povedal „Chcem zdôrazniť, že sme urobili veľký pokrok.“ Bez pochybností.
Ale fakt je, že sme doteraz v laboratóriach vyrobili veľmi málo praktických
nanozariadení. Ešte stále robíme náčrty, čo nám môže prinesť budúcnosť. Nepripúšťam
si však Šok z budúcnosti, ale Túžbu po budúcnosti.